Svetová výroba sa do Číny začala presúvať od 80. rokov minulého storočia. V súčasnosti Čína vyrába viac ako 20 percent všetkých tovarov, ktoré sa na svete vyrobia. Prvotným motívom presunu výroba z USA v už spomínaných 80. rokoch bolo šetrenie nákladov, pričom hlavným lákadlom bola práve čínska lacná pracovná sila. V 80. a 90. rokoch vyrábala Čína výrobky náročné na prácu, ktoré boli pomerne jednoduché a spájali sa s malým podielom pridanej hodnoty. V tom období Čína predovšetkým skladala dokopy tovary z dovezených súčiastok a materiálov a tie následne vyvážala ako hotové výrobky do celého sveta.
V roku 2021 ale všetko vyzerá inak, Čína je druhou najväčšou ekonomikou sveta a už sama presúva výrobu náročnú na prácu do okolitých ázijských krajín, ktoré majú výrazne nižšie mzdy ako Čína. Ak napríklad plánuje americká firma outsourcovať výrobu jednoduchších tovarov ako je napríklad textil do zahraničia a obsluhuje iba severoamerický trh, oplatí sa jej realizovať výrobu v susediacom Mexiku, miesto Číny. Mzdy v Mexiku sú výrazne nižšie ako v Číne. Priemerná hodinová mzda v Mexiku za rok 2020 bola 4,82 amerických dolárov.
V Číne dosiahla priemerná hodinová mzda v tom istom roku až 6,5 dolára. Pre porovnanie priemerná hodinová mzda vo Vietname dosiahla iba 2,99 dolára. Pre americkú textilnú spoločnosť teda môže byť okrem Mexika zaujímavý na výrobu aj Vietnam (alebo iné krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie), pri rozhodnutí o finálnej lokalizácii výroby však zohrávajú úlohu aj ďalšie faktory akými sú napríklad výrobné množstvá, prepravné náklady a colné poplatky.
Priemerná mzda robotníkov v čínskej výrobnej centrále, meste Kanton (Guangzhou), sa v roku 2020 pohybovala okolo 1000 eur, čo je priemerná mzda robotníkov aj automobilových závodoch v Bratislave. Prečo má teda Čína stále viac ako 20 percentný podiel na svetovej výrobe a prečo sa tento podiel stále zvyšuje?
Práca síce v Číne lacná nie je, výroba však áno!
Faktorom nízkej ceny tovarov sú aj odpracované hodiny čínskych robotníkov, ktorí pracujú nadčasy a štandardom je pracovný týždeň v trvaní 6 dní. Výroba je lacná aj kvôli úsporám z rozsahu, ktoré dokážu využívať čínski výrobcovia v dôsledku obrovských množstiev nakupovaných materiálových vstupov a komponentov a kvôli ochote čínskeho obyvateľstva akceptovať nadčasy, pracovať cez víkendy a sťahovať sa za prácou.
Pri väčšine výrobkov vyrábaných v Číne na vývoz je podiel ľudskej práce na hotovom výrobku nižší ako 20 percent. To znamená, že Čína má relatívne vysoký stupeň automatizácie výroby. Tovary vyrobené v Číne sú teda lacnejšie ako tie vyrobené v USA alebo Európe, nie kvôli lacnej práci ale kvôli iným faktorom medzi, ktoré patrí napríklad efektivita distribučných kanálov a logistiky, úspory pri nákupoch veľkých množstiev výrobných vstupov, laxné pracovné zákony, ktoré umožňujú prakticky zo dňa na deň prepúšťať ale aj zamestnať pracovníkov, či rôzne dotácie a daňové úľavy pre výrobu koncentrovanú na export. Faktorom, ktorý nemôžeme opomenúť je samozrejme aj ochrana trhu pred zahraničnými dovozmi.
Náš verdikt: vysoká efektivita a koncentrácia distribučných a výrobných sietí v klastroch zabezpečujú Číne dlhodobú konkurenčnú výhodu oproti iným krajinám. Čína si v súčasnosti uvedomuje rastúce pracovné náklady a preto vo veľkom automatizuje výrobu a neefektívne výroby presúva sama do lacnejších okolitých krajín. V budúcnosti môžeme očakávať, že Čína bude pokračovať v trende koncentrácie na výrobu tovarov s vysokou pridanou hodnotou.
