KultúraAktuálne

Budhizmus – púť k pokoju a spokojnosti

Skromnosť, viera v karmu a hľadanie zmysluplnej cesty k oslobodeniu od utrpenia. Aj to sú hlavné myšlienky budhizmu, nábožensko – filozofického hnutia, ktoré vzniklo po tom, čo sa jeho zakladateľ Siddhártha Gautama Buddha stretol s reálnym, surovým svetom. V súčasnosti má 300 až 500 miliónov vyznávačov, a to najmä v Ázii.

Buddha sa narodil približne v roku 560 pred Kristom do kráľovskej rodiny. Vďaka svojmu postaveniu mal to najlepšie vzdelanie, blahobyt a obklopovala ho len krása. Podľa dobových textov bol vysokým, silným a modrookým mužom. Keď mal 29 rokov, rozhodol sa vyjsť z paláca. Na svojej ceste stretol starého, polomŕtveho a chorého človeka, vďaka čomu získal novú perspektívu, pretože nič také dovtedy nepoznal. Táto skúsenosť ho zasiahla natoľko, že sa rozhodol svoje bohatstvo doma opustiť a meditoval v lesoch a horách v severnej Indii. 

Od utrpenia k znovuzrodeniu

Podstatou budhistického učenia je prebudenie a ukončenie utrpenia, vďaka čomu prebieha opätovné znovuzrodenie. Podľa Buddhu sú všetky veci v materiálnom svete ilúziou, vrátane ega, svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku sme z nich sklamaní. Utrpenie na svete existuje preto, lebo túžime po predmetoch, ktoré sú dostupné našim ľudským zmyslom, no ak si uvedomíme, že nič z toho nie je podstatné, podarí sa nám dosiahnuť nirvánu. Tá predstavuje stav najvyššej blaženosti, vyslobodenie sa z kolobehu života. 

mnich priroda pokoj budhizmus
Budhizmus učí štyrom vznešeným pravdám (Zdroj – Canva)

Štyri vznešené pravdy budhizmu

Buddhovo učenie tvoria štyri vznešené pravdy. Prvou z nich je, že existuje utrpenie. Pod utrpením môžeme chápať narodenie, starobu, chorobu, smrť, spojenie s nemilým, ale aj odlúčenie od milého, či nesplnené priania. Podstatu človeka tvorí päť khand: telesnosť, cítenie, vnímanie, tvorivé sily a vedomie. Tie sa smrťou uvoľňujú a novým narodením zase zoskupujú, a tak utrpenie pokračuje.

Druhou pravdou je to, že utrpenie má príčinu. Ďalšou pravdou je to, že utrpenie možno ukončiť vďaka odstráneniu nevedomosti a zložiek karmických síl. Posledná pravda hovorí o tom, že existuje cesta k ukončeniu utrpenia. Tá sa dá rozdeliť na ďalších päť ciest. 

buddha budhizmus socha les
Obrovská socha Buddhu v Hong Kongu (Zdroj – Freepik)

Džnánajoga alebo náboženstvo?

Budhizmus sa niekedy považuje za formu džnánajogy. To znamená, že ide o jogu prostredníctvom vyššieho intelektu. V nej sa okrem iného jogín dostane k poznaniu absolútna vďaka racionálnym a filozofickým postupom a individuálnym skúsenostiam. Dokonca môže dôjsť až k hľadaniu dovedenému za hranice bežného rozumu. 

Veľa ľudí sa tiež prikláňa k názoru, že nejde o náboženstvo, keďže v budhizme nie je Boh a ani bohovia, ktorí by boli odlíšení od obyčajných ľudí. Aj samotní vyznávači si myslia, že budhizmus nie je vierou, ale skôr cestou, počas ktorej môžeme  dosiahnuť uvedomenie si reality a pravdy o živote. 

Či sa už však prikláňate k tomu, že je budhizmus filozofický smer, džnánajoga alebo náboženstvo, nemôžeme poprieť to, že trochu skromnosti a pokoja neuškodí nikomu z nás. Bez ohľadu na vierovyznanie. 

Veronika Hubinská

Mám 23 rokov, študujem žurnalistiku a okrem ázijskej kultúry sa zaujímam aj o ekológiu či zdravý životný štýl. Rada cestujem, počúvam dobrú hudbu, venujem sa literatúre a písaniu.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Back to top button