Samuraj je označenie pre japonského bojovníka. Tí boli známi v celom Japonsku viac ako tisíc rokov. Prečo sa ich pôsobenie skončilo a kde sa môžete dozvedieť viac o ich histórií sa dočítate v článku.
Samuraj
Bol japonský bojovník, ktorý slúžil cisárovi alebo svojmu pánovi. Mladí muži vo veku 10 rokov, ale niekedy aj menej boli cvičení na bojovníkov. Učili sa strieľať z luku, prekonávať strach alebo jazdiť na koni. Neskôr sa pridal nácvik s inými zbraňami. Dôležitým bol tiež ich duchovný život a tak sa učili aj meditácií, maliarstvu alebo iným predmetom venujúcim sa duchovnému životu.
História
V roku 791 bol ukončený vládny systém v Japonsku a tak v ďalšom období Heian začali vznikať súkromné armády. Ich cieľom bolo slúžiť šľachticom a chrániť ich pozemkové záujmy. V 12. st. v Japonsku opäť začal vládny systém, ktorý združil samurajov do skupín, ktoré viedli rôzni vojvodcovia. Neustále prebiehali bitky, ktorých sa Samuraji zúčastňovali. V období Edo od 17. st. bol pre Samurajov vytvorený systém hodnotenia. Ten mal tri stupne. Gokenin, ktorý predstavoval najnižší stupeň, v ktorom boli vazalmi svojho pána. Goshi, ktorí mohli obrábať pôdu, ale nemohli mať dva meče úplnej samurajskej hodnosti. Hatamoto bola najvyššia hodnosť, pri ktorej sa očakávalo, že samuraji za svojho pána obetujú život .
Výzbroj
Typickým pre samurajov je najmä ich výstroj, ktorá mala za úlohu chrániť ich telo. Prvé výstroje boli vyrobené z kovových dosiek prišitých k sebe dohromady. Neskôr sa materiál zmenil a pridal sa hodvábny plášť. Dôležitými boli aj prilby. Maľované znaky znázorňovali za akú rodinu samuraj bojuje. Brnenie bolo častokrát farebne prešívané a odlišovalo tak hodnosti samurajov. Veľa z nich malo na svojej výstroji nakreslenú vážku ako symbol ich bojového štýlu. Vážka nelieta dozadu čo malo znázorňovať, že ani samuraji nikdy neustupujú.
Bushido
Je kódex správania samurajov, ktorý začal platiť až od 17 st. Ten im umožňoval získať si reputáciu a dobré postavenie u svojich pánov. Samurajovia boli platení bojovníci a to bol častokrát motív prečo bojovali. Odmeňovaní boli za počet zabitých nepriateľov, ktorých hlavy nosili pánom alebo cisárovi ako dôkaz. V prípade, že bolo mŕtvych tiel príliš veľa, nosili sa ako dôkaz len odrezané nosy. Niekedy sa stalo, že finančný motív bol pre niektorých bojovníkov dôležitejší ako česť alebo lojalita. Zabíjali preto vlastných mužov alebo dezertovali do nepriateľovho bojiska. Samuraji, ktorí sa naopak riadili správaním hodných Samurajov uznávali seppuku. Tá vychádzala z myšlienky, že Samurajovia majú bojovať na život a na smrť. V prípade, že neuspeli v boji sami si vzali život. To isté platilo o junshi, ktoré predstavovalo pravidlo o nasledovaní. V prípade, že pán spáchal samovraždu alebo bol zabitý jeho samuraj ho mal nasledovať.
Zánik samurajov
Samuraji boli formálne zrušení v roku 1976. Odkedy priniesol Japonsku mier šógunátu Tokugawa neboli Samuraji viac potrební. Z mnohých sa stali roľníci, učitelia alebo umelci.
Do dnešnej doby po nich zostali hrady, štvrte a sídla, v ktorých žili. Tieto miesta sú turistami veľmi navštevované. Po celom Japonsku je množstvo múzeí, parkov a ďalších atrakcií pripomínajúcich týchto významných bojovníkov.
