Marco Polo je jedným z najznámejších obchodníkov a prieskumníkov, ktorému sa podarilo navštíviť Ďaleký východ a Čínu. Jeho príbehy sa stali legendárnymi a dnes jeho meno pozná celý svet. Aký bol život dobrodruha menom Marco Polo?
Odkiaľ pochádzal Marco Polo?
Marco Polo sa narodil v roku 1254 v talianskych Benátkach do bohatej kupeckej rodiny. V dobe, kedy sa Marco Polo narodil boli Benátky známym obchodným mestom a obchodu sa venoval aj jeho otec a strýko, ktorí strávili väčšinu času cestami do Ázie. Matka Marca Pola zomrela keď bol ešte malý a tak sa o jeho výchovu postarala širšia rodina.
Marco Polo a jeho nezabudnuteľná cesta do Ázie
V roku 1271, keď mal Marco Polo 17 rokov sa rozhodol jeho otec pre ďalšiu cestu do Ázie. Už v minulosti jeho otec so strýkom navštívili v Číne dvor mongolského vodu Kublajchána, ktorého starý otec Džingischán dobyl severovýchodnú Áziu.
Po štyroch rokoch náročného cestovania sa Marco Polo spolu s otcom a strýkom dostali na dvor Kublajchána. Otec a strýko dostali dôležité postavenie na vodcovskom dvore a Marco Polo bol najatý ako špeciálny vyslanec samotného Kublajchána, ktorý cestoval do vzdialených oblastí Ázie. Po niekoľkých rokoch bol Marco Polo povýšený na guvernéra čínskeho mesta a neskôr bol vymenovaný za úradníka tajnej rady.
Návrat do Európy
Po dlhých 17-tich rokoch na dvore Kublajchána sa rodina Marca Pola spolu s ním rozhodla Áziu opustiť. Rozhodnutie nebolo ľahké a jednoducho ho neprijal ani Kublajchán, ktorý im nakoniec dovolil odísť s podmienkou, že odprevadia mongolskú princeznú do Perzie, kde sa mala vydať za perzského princa.
Cesta bola veľmi náročná a počas búrok, či na následky chorôb zomrela väčšina posádky. Po viac ako dvoch rokoch cestovania sa rodine konečne podarilo dostať do Európy, kde však po viac ako 20-tich rokoch v zahraničí ich tváre nespoznávala ani vlastná rodina.
Prečítajte si aj článok: 10 Zaujímavostí o dobrodruhovi menom Marco Polo
Kniha, ktorá z Marca Pola urobila celebritu
Pár rokov po návrate z Číny velil Marco Polo vo vojne lodi proti konkurenčnému mestu Janov, s ktorým boli Benátky vo vojne. Keď padol do zajatia ocitol sa v janovskom väzení, kde sa spoznal so spoluväzňom a zároveň spisovateľom Rustichellom. Tomu rozprával svoje zážitky z Ázie, o miestach ktoré videl a o kultúrach, ktoré sa mu podarilo spoznať.
Jeho zážitky sa rozhodol Rustichell napísať do knihy, ktorá bola vytlačená vo francúzštine, latinčine a taliančine. “Cesty Marca Pola” sa stali najpopulárnejším čítaním v Európe a z Marca Pola spravili obrovskú celebritu. Nie každý však jeho rozprávaniam veril a skôr bola celá kniha vnímaná ako fikcia človeka s veľmi bujnou fantáziou.
Aj napriek tomu, že nebol prvým Európanom, ktorý sa dostal do Číny, podarilo sa mu ako jedinému spísať podrobnú kroniku a svojich zážitkoch. V knihe málokedy presadzoval vlastné myšlienky a miesto toho mal čitateľ možnosť prečítať si nezaujaté správy o kultúre, ktorú si tak veľmi obľúbil. Podrobný popis Orientu ponúkol Európanom jasnejšiu predstavu o živote, etnických zvykoch, či geografii Východu. V knihe boli spomenuté napríklad papierové peniaze, pušný prach, porcelán, či exotické zvieratá a rastliny, ktoré mnohým Európanom prišli ako výmysel.
Uznanie za poznatky, ktoré svojou knihou priniesol ľuďom získal až dávno po svojej smrti, keď boli mnohé informácie z knihy potvrdené akademikmi, výskumníkmi a ďalšími prieskumníkmi. Kniha “Cesty Marca Pola” sa stala obrovskou inšpiráciou pre dobrodruhov po celom svete, ktorí sa rozhodli spoznať a vidieť svet, podobne ako Marco Polo. Viaceré zdroje uvádzajú, že aj Krištof Kolumbus, ktorý sa vydal cez Atlantik, aby našiel novú cestu do Orientu mal so sebou výtlačok Polovej knihy.
Život Marca Pola po návrate z väzenia
Po prepustení z väzenia v roku 1299 sa Marco Polo vrátil do Benátok, kde si našiel ženu, oženil sa a splodil tri dcéry. Počas svojho života v Benátkach ďalej podnikal v rodinnom podniku a stal sa bohatým obchodníkom.
Marco Polo zomrel 8. januára 1324 a pochovaný je v kostole Son Lorenzo v Benátkach. Aj na smrteľnej posteli ho navštevovali priatelia a fanúšikovia, ktorí ho nabádali k tomu, aby priznal, že jeho kniha je len fikciou. On však nikdy nič podobné nepripustil a s obľubou vravel, že nepovedal ani polovicu z toho, čo v skutočnosti videl.
