
Každý z nás veľmi dobre pozná porcelán a všetko čo sa z neho vyrába. Dlhú dobu bol v Európe považovaný za biele zlato a niektoré vzácne kúsky dnes majú obrovskú hodnotu. Odkiaľ pochádza výroba porcelánu a ako sa dostala do Európy?
Všetko začalo v Číne
V angličtine je porcelán označovaný ako Čína, pretože práve odtiaľto pochádza. Začiatky výroby porcelánu siahajú v Číne až do 7. storočia a tisíc rokov bolo tajomstvo výroby prísne strážené. Výroba porcelánu vzišla z keramiky, ale tieto dva materiály sa úplne odlišujú. Rozdiely sú v použitých surovinách, glazúre a teplote vypaľovania. V porovnaní s keramikou má porcelán priehľadnejšie telo, jemnejší lesk a tvrdšiu textúru. Vyrába sa z porcelánovej hliny alebo keramického kameňa rôznymi technologickými procesmi ako sú dávkovanie, formovanie, sušenie a vypaľovanie. Nahradil keramiku a začal sa vyvážať do celého sveta.

Prvý porcelán v Európe
Porcelán prvýkrát do Európy priniesol Marco Polo v 13. storočí. Až pár storočí neskôr sa začalo obchodovanie s porcelánom dovážaným z Číny. Stalo sa tak potom ako Holanďania a Portugalci dostavali svoje lode a začali s obchodnými cestami. Porcelán bol v tej dobe veľmi vzácny a stal sa predmetom mnohých krádeží a pirátstiev.
Mäkký porcelán sa prvýkrát podarilo vytvoriť vo francúzskom Saint-Cloude koncom 17. storočia. V roku 1708 vyrobil Johann Friedrich Böttger prvý tvrdý porcelán. V tom istom roku bola otvorená prvá porcelánka v Drážďanoch. Začali s výrobou biskvitového porcelánu, ktorý bol bez glazúry. Celý popis technológie výroby čínskeho porcelánu napísal do listu francúz Françoisa Xaviera d’Antrecolle. O niekoľko rokov neskôr sa vo francúzskom Limoges začal vyrábať porcelán, ktorý bol používaný aj na kráľovskom dvore. V Anglicku v 18. storočí vymysleli kostný porcelán, do ktorého sa pridával popol z kostí kráv. Dostal názov Bone China a dnes už sa vyrába aj v Číne. V Rusku sa porcelán začal vyrábať koncom 40. rokov 18. storočia.
Základné informácie o porceláne
Porcelán je najčastejšie využívaný na výrobu riadov. Je nepriepustný pre vzduch, vodu a zároveň má malú hrúbku. Väčšinou býva dokonalej bielej farby. Na jeho povrchu nie je možné vidieť póry, pretože žiadne nemá.

Porcelán sa rozdeľuje na tvrdý a mäkký. Tvrdý sa vypaľuje v peciach s teplotou 1400 až 1460 stupňov. Pozostáva z kremeňa, 25 % živice a 47-66 % kaolínu. Najznámejším a najtrvanlivejším typom tvrdého porcelánu je kostný porcelán. Má tenšie steny a je priesvitnejší. K jeho výrobe sa pridáva kostná múčka. Mäkký porcelán sa vypaľuje pri 1300 až 1350 stupňoch. Na rozdiel od tvrdého obsahuje menej kaolínu a viac kremeňa. Používa sa najmä pri vytváraní sôch, figúrok alebo ozdobných váz.

Zdobenie je častou súčasťou výrobkov z porcelánu. Existuje niekoľko typov zdobenia. Tým najzákladnejším je maľovanie pod glazúrou. Porcelán sa najskôr namaľuje a až potom sa nanáša glazúra, ktorá chráni farbu. Ďalej existuje maľovanie nadmernou glazúrou, pri ktorom sa na jednu glazúru nanášajú ďalšie farby. Výsledok je viac svetlejší, ale farba sa rýchlejšie odstráni. Vo veľkých továrňach sa najčastejšie k zdobeniu využíva nanášanie obtlačkov. Prémiový porcelán, ktorý je veľmi drahý býva najčastejšie zdobený ručne. V niektorých vzácnych prípadoch môže byť zdobený zlatom, platinou alebo striebrom.