ŠportKultúra

V sumo wrestlingu neexistujú váhové kategórie

Japonský národný šport je známy najmä svojimi typickými zápasníkmi. Pravidlá, tradície a celková história športu už sú známe len málokomu. Čo všetko sa skrýva za úspechom tohto športu a čomu vďačí za svoju popularitu?

Sumo je považovaný za japonských národný šport a zároveň toto slovo označuje druh japonského štýlu zápasenia. Jeho história siaha až do staroveku, kedy boli zápasy organizované pre pobavenie šintoistických božstiev. Sumo je spájané s mnohými rituálmi, ktoré majú korene v náboženstve. V súlade s tradíciou sa tomuto športu venujú výhradne iba muži

Jednoduché pravidlá 

Základným pravidlom počas zápasu, ktoré zároveň rozhoduje o výhre hovorí, že zápasník, ktorý vstúpi do ringu sa nesmie dotknúť zeme ktoroukolvek časťou svojho tela, okrem chodidiel. V prípade, že sa dotkne, automaticky prehráva. Zápasy sa konajú na vyvýšenom prstenci zvanom dohyo, ktorý je vyrobený z hliny a pokrytý pieskom. Celý zápas trvá zvyčajne len niekoľko minút a o víťazovi je okamžite rozhodnuté. Môže sa stať, že proti sebe budú súperiť dvaja veľkostne úplne odlišný bojovníci, pretože tento šport nerozdeľuje zápasníkov podľa váhových kategórií. Zvyšovanie hmotnosti zápasníkov je základnou súčasťou tréningu bojovníkov, ktorá je pre úspech často nevyhnutná. 

(zdroj obrázku: flickr/Daniel Orth)
(zdroj obrázku: flickr/Daniel Orth)

Hierarchia hodnotenia zápasníkov 

Zápasníci sumo sú rozdelení do šiestich divízií, pričom prvé dve sú najhlavnejšie. Ide o Makuuchi a Juryo, ktoré tvorí 70 sumo zápasníkov. Najlepší zápasník je označený ako yokozuno. Zvyšné štyri divízie sú určené ostatným zápasníkom s názvom rishiki. Medzi prvými dvoma a zvyšnými štyrmi divíziami sú priepastné rozdiely. Kým tí najlepší bojovníci dostávajú normálny plat a môžu sa oženiť alebo mať deti, v nižších divíziach podobné pravidlá neplatia. Sumo zápasníci rishiki v tréningových stajniach žijú, trénujú a dostávajú len veľmi malú finančnú odmenu. Ich cieľom je dostať sa medzi najlepších sumo zápasníkov, aj keď mnohým sa to počas ich kariéry nepodarí. Kariéra sumo zápasníka končí okolo dvadsiateho roku života, pričom tí najlepší väčšinou končia okolo tridsiateho roku života. Koniec väčšinou nastáva pri zvyšujúcom sa počte prehier a prepadne do nižších divízií. Sumo zápasník má tiež nárok odísť do dôchodku a venovať sa práci, ktorá ho bude živiť. Často bývalí sumo zápasníci prevádzkujú stajne, v ktorých vychovávajú a pripravujú nových sumo zápasníkov. 

Zápasníci sumo sa musia riadiť prísnymi tradíciami, ktoré im diktujú každodenný život, od toho čo robia, jedia až po to čo nosia. Najlepší sumo zápasníci sú v Japonsku obrovskými celebritami, zarábajú tisíce dolárov a na ich podpisy čakajú tisíce ľudí. 

(zdroj obrázku: flickr/Nakatani YOshifumi)
(zdroj obrázku: flickr/Nakatani YOshifumi)

Vychutnajte si turnaje 

V Japonsku sa každý rok organizuje šesť veľkých turnajov už od roku 1958. Konajú sa každý druhý mesiac v štyroch mestách a turnaj vždy trvá 15 dní. Turnaj začína súťažou žiakov a po nich nasledujú zápasy najnižších divízií. Aby niektorí zo zápasníkov mohol postúpiť o divíziu vyššie potrebuje získať minimálne 4 víťazstvá ku 3 prehrám. Potom nasledujú zápasy druhej divízie a po nich je na rade najvyššia divízia. V najvyšších divíziách bojujú zápasníci jedenkrát denne počas 15 dní. Víťazom turnaja je zápasník z divízie makuuchi, ktorý ma najviac víťazstiev

Daša Uherková

Študovala som management a marketing na UTB v Zlíne. Rada cestujem a spoznávam nové krajiny. Vďaka tomu viem nájsť správne slová a priblížiť tak zaujímavé témy čitateľom.

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button