Znečistenie ovzdušia je problémom, ktorému čelí nielen naša planéta, ale aj my sami. Vzduch v mestách môže dokonca predstavovať nebezpečenstvo, v dôsledku ktorého v roku 2018 zomrelo po celom svete takmer deväť miliónov ľudí. Aj chvíľka môže spôsobiť astmatický záchvat alebo zvýšiť riziko mozgovej príhody. Reč je o smogu, tichom zabijaku, ktorý v Indii pripraví každé tri minúty o život jedno dieťa.
Nový svetový líder
Podľa prieskumu IQ AirVisual, výskumnej skupiny so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá zhromažďuje údaje o kvalite ovzdušia,a organizácie Greenpeace, je z 50 najviac znečistených miest na svete až 35 v Indii. Zvyšných pätnásť je v Pakistane, Bangladéši a Číne, v ktorej sa nachádza sedem z nich. Na zozname figuruje aj Peking, avšak ten sa umiestnil až na ďalekom 241. mieste v rebríčku.
Znečistenie v mestských oblastiach vzniká zvyčajne kombináciou rôznych faktorov – väčšinou dopravy, elektrární spaľujúcich fosílne palivá a ťažkého priemyslu. Kvalita ovzdušia sa začína zhoršovať koncom októbra, keď nižšie teploty, vyššia vlhkosť a pokles rýchlosti vetra majú tendenciu dlhšie zachytávať znečisťujúce látky v atmosfére. Po skončení monzúnového obdobia v septembri sa mení aj smer vetra.
Prispievajú tomu aj ľudia bez domova
Prach, priemyselné emisie a výfukové plyny z vozidiel spôsobujú prudký nárast úrovne znečistenia ovzdušia. Nedostatok zdrojov sa odráža na tom, že miestne orgány nemôžu účinne bojovať proti nelegálnemu priemyslu a dôsledne presadzovať emisné normy.
Rozľahlé hlavné mesto Indie má takmer 10 miliónov vozidiel, čo je viac ako v ostatných troch veľkých mestách – Bombaj, Chennai a Kalkata – dohromady. Chladné počasie navyše núti ľudí, najmä tých bez domova, zapaľovať odpad a vytvárať si ohniská, aby sa zahriali. Aj toto prispieva k zvýšeniu smogu. Problém okrem toho podstatne zhoršila aj rýchla urbanizácia a zmenšovanie lesov.
Farmári si v Indii pomáhajú ohňom, Čína s tým prestala
Zatiaľ čo v Číne to už neplatí, v Indii sa ešte stále hromadne spaľuje poľnohospodársky odpad, najmä pri čistení polí po sezóne. K spaľovaniu zvyčajne dochádza na jeseň. Na rozdiel od ručného zberu nechávajú kombajny na poli strnisko a ryžovú slamu. Likvidácia rastlinného odpadu je časovo náročná, po zbere ryže dostanú poľnohospodári iba krátke okno na výsadbu ozimín ako je pšenica a repka, a neskorý výsev znamená nižšie úrody.
Pre farmárov je teda oveľa výhodnejšie spaľovať zvyšky, ktoré zodpovedajú asi za štvrtinu znečistenia ovzdušia. Čína si už tento problém uvedomila skôr a poľnohospodárske pálenie bolo v Číne úplne zakázané.
V dôsledku nárastu znečistenia nariadil aj indický najvyšší súd zastaviť pálenie poľnohospodárskeho odpadu v štátoch okolo Dillí. Máloktorí farmári však toto nariadenie rešpektovali, väčšina z nich v tejto činnosti pokračovala aj napriek novým zákonom.
