J e začiatok 2. storočia nášho letopočtu a európski učenci stále zhmotňujú svoje myšlienky na drahý a málo dostupný papyrus, či živočíšny pergamen. V starovekej Číne sa však schyľuje k objavu revolučného spôsobu výroby iného, nám ďaleko bližšieho písacieho materiálu – papiera.
Píše sa rok 105 a v starovekej Číne vládne Dynastia Chan. Nachádzame sa v zlatej ére čínskej histórie. Eunuch Cai Lun (50 – 121) je na cisárskom dvore veľaváženou osobou a jeho služby využíva samotný cisár He (79 – 106).
On sám je na svoju 30 ročnú úspešnú úradnícku kariéru patrične hrdý. Stať sa vedúcim cisárskeho zásobovacieho oddelenia môže predsa len cieľavedomý a ambiciózny muž. Keďže je v jeho pôsobnosti správa cisárskej knižnice dostáva od cisára úlohu zatriediť a zorganizovať dokumenty pochádzajúce z tejto knižnice.
Papieru predchádza bambus
V starovekej Číne sú od 8. storočia pred naším storočím najrozšírenejším písacím materiálom bambusové doštičky. Aj keď sa jedná o značný technologický pokrok v porovnaní s kosťami a mušľami z predchádzajúcich období čínskej histórie, bambusové doštičky majú ďaleko od ideálneho písacieho podkladu. V prvom rade ich výroba nie je vôbec jednoduchá. Po narezaní bambusov na požadovanú veľkosť sa odstráni ich vonkajšia vrstva.
Takto opracované bambusové pruhy sú opaľované ohňom, aby získali odolnosť voči rozkladu a útokom hmyzu. Na písanie sa využívajú štetce alebo malé nože. Každá z doštičiek je pritom dlhá ako čínska jedálenská palička a široká ako dve takéto paličky.
V prípade dlhších textov sú bambusové pruhy zväzované do podoby „skladacej knihy“. Je zrejmé, že počet vizuálne komplikovaných čínskych znakov, ktoré sú umiestnené na týchto bambusových doštičkách, je malý, avšak celková veľkosť úradných dokumentov enormná.
Bambus je prežitok, treba ho nahradiť
Tieto nedostatky bambusových doštičiek si pri svojej práci v cisárskej knižnici uvedomuje aj Cai Lun. Na prenos obsiahlejších dokumentov využíva vozy ťahané býkmi, avšak často dochádza k nehodám kedy zvieratá alebo vozy jednoducho nevydržia enormnú hmotnosť bambusových doštičiek. „Toľko energie a úsilia je vloženého do zvládnutia ťažkopádnych bambusových doštičiek.“ uvažuje eunuch pri svojich pravidelných prechádzkach cisárskym dvorom.
Cai Lun tak prichádza s myšlienkou výroby papiera, avšak ďaleko ekonomickejším a dostupnejším spôsobom ako dovtedy známa metóda výroby papiera z hodvábnych a textilných vlákien. Pre svoje experimentovanie sa rozhodne využiť ľahko dostupné materiály obsahujúce rastlinné vlákna. Svojim sluhom nariadi zhromaždiť kôru z morušovníka, staré rybárske siete, handry a iný rastlinný odpad.
Tieto materiály najprv varením spolu zmieša a následne roztlčie, aby narušil jednotlivé vlákna. Vzniknutú hmotu potom rozpustí vo vode a celú rozleje na ploché utkané plátno, aby mohla prebytočná voda odtiecť. Po vyschnutí hmoty sa zostávajúce vrstvy látky vyformujú do ľahkého listu papiera.
Začiatok masovej výroby papiera
Cai Lun si okamžite uvedomuje, že tento lacný, časovo nenáročný proces umožní masovú výrobu papiera, tak ako to dovtedy nebolo možné. Cisár He je z objavu nadšený a vydáva nariadenie, ktorým sa má nová technológia výroby papiera zaviesť v celej ríši. Do sveta sa však rozširuje len veľmi pomaly. Od smrti Cai Luna tak uplynie viac ako 1000 rokov, kým sa tento rýdzo čínsky produkt dostane a udomácni na európskom svetadiele.
Cai Lun sa teší obľube
Výroba papiera sa v modernej čínskej kultúre oslavuje ako jeden zo štyroch veľkých objavov starovekého sveta a historická postava Cai Luna je tým pádom v najľudnatejšej krajine sveta mimoriadne obľúbená. V čínskom folklóre je Cai Lun dokonca zobrazovaný ako národný boh výroby papiera.
O tom, že práca Cai Luna v oblasti výroby papiera má mimoriadny historický význam pre rozvoj celého ľudského poznania svedčí aj skutočnosť, že v knihe 100 najvplyvnejších osobností histórie ho autor Michael H. Hart umiestňuje na 7. mieste pred osobnosťami akými sú Gutenberg, Kolumbus, Einstein či Darwin.
