Hora smrti Nanga Parbat bola prvýkrát zdolaná pred 68 rokmi
Jedna z najznámejších himalájskych hôr Nanga Parbat je známa ako hora osudu, smrti, ale aj ako kráľ vrchov. Prvýkrát bola pokorená v roku 1953 rakúskym horolezcom menom Hermann Buhl, ktorý na samotný vrchol vyšiel bez kyslíkovej masky a spacáku. Išlo o malý zázrak, ktorý sa mu našťastie podarilo prežiť. Ako zvládali výstup ďalší horolezci a prečo je taký nebezpečný?
Základné informácie o Nanga Parbat
Nanga Parbat je okrem spomínaných pomenovaní nazývaná aj Diamír alebo Holá hora. Tento názov získala kvôli odhalenému vrcholu, pretože jeho výška je omnoho vyššia ako pri okolitých horách. Najvyšší vrchol je vysoký 8 125 m. n. m. Hora je súčasťou horskej skupiny Nanga Parbat, ktorá sa nachádza v Pakistane. Ide o najzápadnejšiu a deviatu najvyšiu osemtisícovú horu. Celkovo je známych 14 osemtisícoviek, ktoré boli ľuďmi pokorené.
Na vrchol hory je možné vyjsť niekoľkými cestami, prostredníctvom priľahlých masív. Známym je južný vrchol, predvrchol, severný vrchol, strieborné zuby a juhovýchodný vrchol. Každá expedícia musí byť dopredu starostlivo naplánovaná a vedúci výpravy rozhoduje o ďalšom pokračovaní v prípade zhoršenia poveternostných podmienok.
Prvé výstupy
Ako sme spomínali vyššie, prvý výstup sa podaril v roku 1953 účastníkovi rakúskej výpravy Hermanovi Buhlovi, ktorý neuposlúchol rozkazy vedúceho skupiny a vydal sa sám na vrchol. Išlo tak o sólový výstup, ktorý zdokumentoval fotografiami a vlajkov, ktorú na vrchol hory umiestnil. Cesta, ktorou sa mu na vrchol podarilo dostať sa veľmi nevyužíva, pretože je extrémne dlhá a od posledného tábora čaká horolezcov ešte 18 kilometrov. Herman Buhl na Nanga Parbat vyšiel 3. júla 1953 a stal sa tak úplne prvým, čo to dokázal. Výstup ho stál dva prsty a nekonečné hádky s vedúcim skupiny, ktoré pokračovali aj po príchode do Rakúska.
Pred Hermanom Buhlom a celou jeho rakúskou skupinou sa o výstup pokúšali mnohí. Prvou známou je anglická expedícia, ktorú viedol Mummery. Podarilo sa im dostať do výšky 6 100 metrov, keď Mummery spolu s ďalšími dvoma horolezcami a šiestimi šerpami pri páde lavíny zahynuli, čím sa ich expedícia ukončila. V roku 1934 sa o výstup pokúsila nemecká výprava, ktorá počas niekoľkodňovej búrky prišla o 10 členov a ukončila tak svoju výpravu. V roku 1937 Nemecko opäť zopakovalo svoju výpravu, ale pri páde lavíny zahynulo až 16 jej členov. Viac ako 30 ľudí zahynulo pri výstupe na horu ešte predtým ako sa ju vôbec niekomu podarilo pokoriť a práve preto dostala názov hora smrti.
Prečo je výstup taký náročný?
Nanga Parbat svoju náruč len zriedka otvára horolezcom a tak je radená medzi najnebezpečnejšie hory. Výstup až na samotný vrchol Nanga Parbat zvládlo zatiaľ len niekoľko stoviek ľudí. Ide o technicky veľmi náročný terén, ktorého zvládnutie je často ovplyvnené nepriaznivým počasím. Okolité vrchy Nanga Parbat prevyšuje o viac ako 1 000 metrov a tak je vrchol úplne nechránený. Častými javmi je silný vietor, monzúnové zrážky, silné búrky a lavíny.
Zaujímavosti z výstupov
O hore bol natočený aj film s názvom Summit. Pozrite si krátku ukážku a možno sa ho rozhodnete pozrieť celý.
Prvými slovákmi, ktorým sa podarilo Nanga Parbat zdolať boli Ivan Fiala a Michal Orolin v roku 1971.
V roku 1984 sa horu Nanga Parbat podarilo zdolať aj francúzskej horolezkyni Liliane Barrard, ktorá sa tak stala prvou ženou, ktorej sa poradil výstup až na vrchol.
Vo februári 2016 sa prvýkrát podaril aj zimný výstup na Nanga Parbat, ktorý je omnoho náročnejší ako letný výstup. Pocitová teplota je – 50 stupňov a výstup sa často nezaobíde bez odrezania niektorých prstov.
