Ázia je liahňou bojových umení. Mnoho z nás pozná známe filmy i hercov, ktorí sa týmto športom venujú. Napríklad Bruce Lee vo filme Enter the Dragon, a mená Jet Li a Jackie Chan taktiež nie sú neznáme. Bojové umenia však presahujú to, čo vidíme v Hollywoode.
Napriek tomu, že ich korene môžu pochádzať z dávnych čias, sa väčšina foriem bojového umenia v Ázii skutočne vyvinula po kontakte so Západom, v priebehu 19. a 20. storočia. Tak ako sa kultúra jednej krajiny líši od kultúry druhej, každá ázijská krajina vyvinula svoje vlastné jedinečné odvetvie bojových umení s rôznymi pravidlami a technikami. Pre niekoho, kto nemá žiadne znalosti o tomto športe, to môže vyzerať len ako zmes úderov, kopov, postojov a použitia zbraní, no v skutočnosti rôzne ázijské kultúry vyvinuli bojové umenia jedinečným spôsobom.
Kung Fu je čínske Wushu
Bojové umenie, ktoré zvyšok sveta pozná ako „Kung Fu, sa v Číne nazýva Wushu. Hoci sa tomuto výnimočnému športu Číňania venovali už pred štyrmi tisíckami rokov, populárnym sa stal až po páde dynastie Čching na začiatku 20. storočia. Dramatické zmeny v čínskej spoločnosti a nepokoje v celej krajine povzbudili bojových umelcov, aby sprístupnili svoje učenie širšej verejnosti. Počas tohto 50-ročného obdobia došlo k rýchlemu rozšíreniu čínskeho wushu, pretože to mnohí považovali za spôsob podpory národnej hrdosti a budovania silnej kultúrnej identity.
Čínske wushu si v priebehu histórie vyvinulo štýly a rodiny. Pre rôzne štýly však existujú spoločné témy. „Vnútorné“ čínske bojové umenia zahŕňajú využitie čchi, vitálnej energie životnej sily, ktorá tvorí každú živú bytosť. Vyrovnávanie toku čchi je nevyhnutné pre zdravý život. Odborníci na vnútorné štýly veria, že môžu získať výhodu vďaka čchi a predbehnúť súpera. To je v kontraste s „externými“ čínskymi bojovými umeniami, ktoré uprednostňujú svoju dominanciu fyzickými prostriedkami, ako sú silné svaly a kosti, rýchle útoky a fyzická výdrž. Tí, ktorí si v čínskych bojových umeniach zvolili externú cestu, sa často snažia napodobniť svoje útoky na základe pohybov zvierat.
Japonská prázdna ruka, kendo a judo
Bojové umenia v Japonsku sú mimoriadne rozmanité, s veľkými rozdielmi v tréningových nástrojoch a bojových technikách založených na jednotlivých regiónoch alebo ostrovoch krajiny.
Známe japonské bojové umenie zvané karate v preklade znamená „prázdna ruka“. Karate kladie dôraz na úderové techniky, dierovanie či kopanie. Má pôvod na japonskom ostrove Okinawa, kde roľníci ukrývali určité zbrane, keď boli použité na farme, a zakomponovali ich do tradičného okinawského karate.
Kendo, čo znamená „spôsob meča“, sa najčastejšie spája so samurajmi a šermom. Bežne sa však využívajú bambusové meče a ochranné brnenie. Meče sa držia dvoma rukami a útočné údery sú zvyčajne zvislé švihy. V modernej praxi je tréning veľmi hlučný v porovnaní s inými športmi bojového umenia. Praktizujúci krikom vyjadrujú svoju bojovnosť pri údere na súpera.
Judo, ďalšie populárne a známe japonské bojové umenie, kladie dôraz na zosadenie protivníka a jeho znehybnenie. Vzniklo v 19. storočí ako bezpečnejšia vetva jujitsu, agresívneho bojového umenia s cieľom poraziť ozbrojeného alebo obrneného protivníka. Popularita juda explodovala v západnom svete a od roku 1964 je oficiálnym olympijským športom.
Najdôležitejšie sú kopy
Kórejské bojové umenie sa najčastejšie spája s Taekwondom, ktoré je populárne aj po celom svete. Je cvičením sebaobrany kombináciou blokov a pádov. Kladie dôraz na techniky kopania, a o to viac ako iné druhy bojových umení. Okrem toho tento šport cvičí najviac ľudí na svete, a to približne 70 miliónov.
